Morské oko a Sninský kameň

Po takmer 2 rokoch vzťahu s Palim sme sa odhodlali ísť v auguste 2015 spolu na návštevu na východ k Paliho rodičom. Ale nie o tom chcem písať :) Písať budem o jednom z našich dní na východe, kedy sme si urobili výlet na Sninský kameň a k Morskému oku.

Na Sninský kameň sme sa vydali skoro ráno, pretože tie dni bolo veľmi teplo. Zvolili sme si trasu, ktorá začínala v Remetských Hámroch. Tu sme zaparkovali (platené parkovisko) a ďalej sme pokračovali po vlastných. Po krátkej chôdzi do kopca sa pred nami objavilo trblietavé jazierko, Morské oko. V tom teple pôsobilo veľmi osviežujúco. Najradšej by som si k nemu sadla a kochala sa tou krásou. Pali ma však ťahal ďalej - najskôr kameň, potom oko :) Tak som teda s nevôľou pokračovala ďalej.

Cesta na Sninský kameň bola dosť strmá a už keď som išla hore, bála som sa, ako pôjdem dole (asi si sadnem na zadok a budem sa šúchať) :). Bola to dosť makačka, každú chvíľku som si chcela sadnúť a ďalej sa už nepohnúť, ale Pali ma stále hecoval a utešoval, že už to nebude dlho trvať, ale z môjho pohľadu to bolo nekonečné. Keď sme už ale toto stúpanie zvládli, cesta bola príjemná. Na vrch Sninského kameňa vedie rebrík, ktorý je zvládnuteľný, s malými deťmi by som si ale dávala veľký pozor. Keď sme sa dostali už do cieľa, neverila som vlastným očiam, pretože výhľad bol naozaj krásny. Našli sme si svoje miesto na skale, trochu sa občerstvili a užívali si ten pohľad. Potom nám do oka padla kniha návštev, do ktorej sme sa teda zapísali a prečítali si tie skvosty, ktoré tam turisti pred nami zanechali. Keď sme si už dostatočne oddýchli, vybrali sme sa naspäť. Cesta dole bola pre mňa o niečo príjemnejšia (ale náročná na kolená) a určite o dosť rýchlejšia. Pri Morskom oku sme si kúpili v bufete čapovanú kofolu, našli si lavičku v tieni pri jazere a oddychovali sme. Oddych nám ale veľmi nebol dopriaty, pretože za našou kolou stále lietali osy. Tak sme kolu rýchlo dopili a išli sa prejsť okolo jazera. Na druhom konci sme si opäť vyhliadli lavičku a dojedli všetko, čo sme si na výlet zbalili. Keď sme už nevládali, kŕmili sme rybky. Vyskúšajte to, tie ryby sa išli za tým čo sme im hádzali "potrhať". Voda bola priezračná a už len keď ste urobili pohyb rukou, akože idete niečo hodiť, ryby sa prihrnuli a čakali. A keď už videli, že niečo naozaj letí, vyskočili nad hladinu. Také hladné ryby som ešte asi nevidela :)

A to by bolo všetko z nášho výletu. Ak plánujete výlet na východ, určite nevynechajte toto miesto.